Základná umelecká škola Jána Pöschla

Tento hudobný skladateľ dychovej a populárnej hudby sa zaslúžil o rozvoj hudobného života a najmä hudobného školstva v Prešove. Narodil sa v Linzi, v hudobne vzdelanej rodine otca Jozefa Pöschla, vtedajšieho dirigenta vojenskej kapely a matky Johanny, ktorí pochádzali z južných Čiech.

Svoj talent dal najavo už v útlom detstve, pretože údajne už od šiestich rokov ovládal notopis a ako osemročný sa stal žiakom pedagóga hry na husle Heinricha Dessauera na miestnej Hudobnej škole v Linzi. Hru na klavír ho učil August Göllerich, životopisec a vtedajší tajomník známeho hudobného skladateľa Franza Liszta. Záujem mladého Jána Pöschla o hudbu ho priviedol až do Vojenskej hudobnej školy v maďarskom Miškolci, kde postupne nadobúdal hudobné vzdelanie u profesorov Ernesta Lányiho a Júliusa Szent-Gályho, ktorí ho voviedli do tajov hudobnej harmónie a inštrumentácie.

V rokoch 1908-1914 bol korepetítorom Mestského divadla v Prešove. Na začiatku prvej svetovej vojny musel narukovať a neskôr nastúpil ako kapelník 114. pešieho pluku do Krakova, kde bol do roku 1918, teda až do konca vojny. Vrátil sa do Prešova, ale v novom československom prostredí po vzniku republiky bol bez práce. Živil sa, ako sa dalo, hrával najmä s cigánskymi kapelami po zábavách. V roku 1919 založil sláčikový orchester a stal sa opäť kapelníkom divadla a vojenskej hudby v Prešove. V Prešove sa natrvalo usadil po skončení prvej svetovej vojny a v roku 1919 založil robotnícky orchester pod názvom Proletkult, neskoršie premenovaný na RKS (Robotnícky kultúrny spolok), známy pod týmto názvom ešte i v súčasnosti.

Pred druhou svetovou vojnou vznikli v Prešove aj dva známe spevácke zbory, a to spevokol Lýra a spevokol prešovských typografov Gutenberg. Na ich činnosti a umeleckých aktivitách sa oddane podieľal aj Ján Pöschl. Od roku 1939 až do roku 1945 bol hudobníkom v prešovskom rozhlase a keďže už pred druhou svetovou vojnou sa významne podieľal na rozvoji divadelného ochotníctva v Prešove, po vojne energicky pomáhal postaviť sa na nohy aj obidvom prešovským divadelným scénam – Ukrajinskému národnému divadlu a Divadlu Jonáša Záborského. Po poštátnení Hudobnej školy v Prešove v roku 1951 sa stal jej prvým riaditeľom a školu riadil až do svojej smrti, teda do roku 1961. V roku 1960 mu prezident republiky udelil za významný prínos v oblasti kultúry, hudobného školstva a celoživotné dielo celoštátne vyznamenanie Rad práce.

Dominantným hudobným žánrom Jána Pöschla sa stala dychová hudba, no jeho hudobný talent sa prejavil i orchestrálnych skladbách sláčikového a čiastočne i symfonického orchestra. Z jeho tvorby sú známe mnohé pochody pre dychovú hudbu, ako napr. Uranus, Šarišan, Spomienka na Bardejov, Spomienka na Štós, Prešovský pochod, Na Magure, a pod., ďalej tanečné skladby, ako napr. Kapriola, polky Kvetuška, Veselá Prešovčanka, zmes ľudových piesní Pod Čergovom, ďalšie skladby pre sólo nástroje so sprievodom orchestra, ako Malá klebetnica, Starý korheľ, menšie hudobné kusy pre klavír a spev, napr. Opora mieru, alebo ďalšie skladby pre sólo klavír, napr. Veselé veselie.

Ján Pöschl počas svojej muzikantskej kariéry absolvoval viac ako 13-tisíc koncertných vystúpení. Zomrel 5.9.1961 vo Valticiach a pochovaný je na mestskom cintoríne v Prešove. Jeho meno nesie ako hold vynikajúcemu človeku a umelcovi od roku 1992 Základná umelecká škola Jána Pöschla na Prostějovskej ulici v Prešove.